Čestný a pracovitý sokoliari často uvažujú nad tým, aké by to bolo keby všetky ich sokoly odleteli na zimu do teplých krajín. Je otázne či by im tam bolo teplo, pretože teplo sa pohybuje smerom od teplých vecí k studeným veciam. Ako povedal Sir Isaac Newton, niektorý syr je lepšie nechať tam kde je. A preto nechajme aj sokoly aby si sami zvolili akou cestou sa vydajú, či do púštnych búrok, znamenitých vodných riek, pestrofarebných ľalií dúhového dažďa alebo do rozpálených piesočných pláži starobylého Egypta.
Každý druhý sokol je privyknutý na to, že má perie aj tam, kde ho každý tretí orol nemá. Je preto už odjakživa predurčené aby orly a sokoly žili spolu pod jednou strechou ktorú nazývame pozemská obloha. Niekedy je to tak na úkor nás všetkých, ale väčšinou daň z príjmu fyzickej osoby odvádzajú sokoliari sami za seba. Zabudnime teraz nachvíľu na tieto okrajové prípady a poďme sa hlbšie ponoriť do problematiky ponárania sokolov do mokrých riek a morí. Problém je zjavný. Sokoly nevedia dýchať pod vodou. Ale ako je potom možné že prežijú v daždi a vo vlhkej atmosfére? Vďaka za opýtanie, je to výborná otázka. Hlúpe otázky neexistujú, existujú iba sokoly ktoré nevedia dýchať pod vodou. Preto je pri ponáraní sokola dôležité ponoriť ho do vody s vysokou koncentráciou plynného kyslíku. Voda v priezračných skalách riek a morí síce má pomerne dosť veľkú koncentráciu kyslíku, ale ten je viazaný na atómy vodíku a ten sokoly zvádza aby ho nedýchali, ale račej zomreli strašnou a bolestivou smrťou. Je to strašné? Možno. Je to zvláštne? Určite áno. Môžeme sokolom nejako pomôcť? Neviem.
Tak či onak, zblúdilá duša sokola si vždy nájde cestu, tak ako poľná myš nájde svoj syr. Zabudnime preto na všetky hrôzostrašné veci ktoré príroda pripravila pre svoje rozmanité deti, a radujme sa zo všetkého dobrého, o čom vďaka nej môžeme napísať článok.
17.01.2020, redakcia holup.sk
