Kto z nás aspoň jeden krát vo svojom živote nepremýšľal nad tým, aké by to bolo keby sme boli schopný udržiavať krátenie aspoň viac krát v živote, a stať sa tým, o čo pri tom prichádzame a to, čím sa stávame. Dennodenne sa stretávame s rôznymi odozvami ako od nás samotných, ako aj od blízkeho okolia a taktiež vzdialenej samosprávy. Možno to je jeden z hlavných dôvodov prečo sa neustále snažíme vyrovnať naše ojedinelé možnosti do celého sveta.
Niekomu to možno stačí, avšak predstavitelia opačnej strany sú známi tým, že nesúhlasia s názormi ktorými opovrhujú. A niet sa čomu diviť. Samozrejme v rámci dostupných kapacít je nutné, avšak zďaleka nie potrebné, poznamenať, že nie je až tak dôležité ako sa k situácii stavajú zodpovedné osoby, ale skôr pripomenúť že aj situácia v danom momente pristupuje k problému odvážne a nečakane. Až keď si to uvedomíme, môžeme nadobudnúť zodpovedajúci celok.
Za ten čas môžeme povedať, že sme na tej druhe strane, ako máme neustále možnosť vidieť a pristupovať k vedeniu. Informácie naznačujú, že cvičenie neustálenosti neustále možno vyhovuje tým, ktorým z toho plynie osobná výhoda. A naozaj to funguje aj keď sa s týmto fenoménom osobne nestretávame. Práve naopak, je príjemné mať na pamäti nielen vzdialenosť, ale aj čas. Čas samotný plynie približne rýchlosťou jednu sekundu za sekundu. V prípade že táto rovnosť neplatí, je otázne do akej miery je definovaný presný pomer medzi referenčnou a meranou sekundou a je nutné vytvoriť určité predpoklady.
Aspektov je tam strašne veľa a nie vždy je to také jednoduché ako chodiť okolo horúcej kaše a vyberať si huslistov z celého sveta, a pritom si nahovárať že inak by to nešlo. To že by to inak nešlo si samozrejme môžeme nahovárať a slepo sa tým riadiť, pravda je však vzdialená realite a v skutočnosti by to naozaj inak nešlo. Ak by to napriek tomu šlo, vynorujú sa otázky, ktoré podkopávajú samotný koncept objektívnej reality, čo sme si uvedomovali keď sme boli deti a uvedomujeme si to aj teraz.
To je síce všetko pekné, ale čo s tým môžeme robiť? Môžeme buď vytvoriť situáciu pri ktorej bude dosiahnutý želaný stav, alebo môžeme aktuálny stav po aproximácii vyhodnotiť ako stav optimálny. To, či si vyberieme tretiu z týchto dvoch možností musí zvážiť každý individuálne, podľa toho či hodnotí situáciu, alebo či situuje hodnotu. Bohu žiaľ univerzálne riešenie momentálne neexistuje, aj keď podľa slov očitých svedkov je nutné využiť právo nevypovedať proti sebe, a podchytiť prípadnú možnosť neúspechu ešte v zárodku. Ostatné výsledky počítačových simulácií nie sú priekazné a mohli by viesť k predčasnému nedorozumeniu diváka.
02.10.2017, redakcia holup.sk
