V dnešnej modernej spoločnosti býva trendom skutočnosť, že keď si poctivo pracujúci občan kúpi tovar, ktorý je priamo príbuzný alebo má spoločné črty s iným tovarom alebo typom tovaru, bude tento občan terčom globálnych klimatických zmien. Takéto zmeny môžu byť pre daného občana buď priaznivé alebo nepriaznivé. Avšak z globálneho pohľadu je to presne naopak – takáto zmena môže byť buď nepriaznivá alebo priaznivá. Občan ktorý si zakúpi takýto tovar, potom čelí morálnej dileme. Kúpiť, či nekúpiť?
Toto správanie však nie je špecifické iba pre ľudí. Podobné náznaky rozhodovania sa, ktoré úzko súvisia s časťou mozgu zodpovednej za kognitívne procesy, je možné pozorovať aj u oviec alebo kráv. Tu následne nastáva istý druh paradoxu. Je všeobecne známy fakt, že zástupcovia týchto živočíšnych rás sa často stávajú práve tovarom na pultoch našich obchodných reťazcov. Títo zástupcovia zvieracej ríše si potom bezpochyby musia klásť podobnú inverznú otázku. Predať sa, alebo sa nepredať?
Okrem toho že krava alebo ovca ktorá má byť kúpená si kladie opačnú otázku ako človek ktorý ju kupuje, má tento proces ešte jeden veľmi zásadný rozdiel. Je ním fakt, že zatiaľ čo človek, ak sa rozhodne tovar nekúpiť, môže nedostatok tohto tovaru kompenzovať iným tovarom, alebo pocitom. Avšak keď sa tovar rozhodne sa nepredať, nemá už žiadne ďalšie možnosti. Takýto tovar je následne spoločnosťou označený za nežiadúci a neprebieha v ňom fotosyntéza. Až teraz je jasne vidieť aké obrovské rozdiely sú medzi človekom ktorý si kupuje tovar, a tovarom ktorý je kupovaný človekom. A aj keď sa na prvý pohľad môže zdať že práva a možnosti sú na oboch stranách rovnocenné, skrytá pravda je pritom omnoho krutejšia.
28.04.2017, redakcia holup.sk
